Zo Šakala Indiánom: Brankár Samuel Štrbík bude v novej sezóne pôsobiť v seniorskom hokeji

Seniorský hokejový klub HK Žiar nad Hronom oznámil na konci júna novú posilu v bránkovisku. Stal sa ňou 20-ročný Samuel Štrbík, ktorý niekoľko sezón pôsobil v našom klube a v minulej sezóne obliekal dres juniorky.

Generálny manažér Indiánov Radoslav Puliš o ňom povedal, že má veľký potenciál a verí, že po boku Romana Petríka bude každým dňom napredovať.

My sme sa so Samuelom porozprávali o prestupe do seniorského hokeja, jeho cieľoch, ale aj o tom, ako ho na tento životný krok pripravilo pôsobenie v našom klube.

Ako sa zrodil tento prestup? Kedy si sa dozvedel o záujme zo strany Indiánov?

O prestupe som rozmýšľal už veľmi dlho. Keďže som už v minulej sezóne chodil párkrát na tréningy s mužmi, bolo mi jasné, že by som s nimi chcel pokračovať aj ďalej. S trénerom Bačom sme sa viackrát rozprávali o tom, čo by ma teoreticky mohlo čakať v budúcnosti, ale vedel som, že na sebe musím veľmi tvrdo pracovať.

Keď bola porada týkajúca sa A-tímu a nových hráčov, dozvedel som sa, že sa tam spomenulo aj moje meno. Pevne som veril a dúfal, že sa môj sen splní a budem môcť naďalej pokračovať u veľkých Indiánov.

Čo to pre teba znamená, že môžeš vo svojej kariére pokračovať práve na žiarskom ľade, ktorý tak dobre poznáš?

Znamená to pre mňa veľmi veľa, je to ako vyhrať lotériu. Na žiarskom ľade som strávil množstvo rokov. Všetky tie strely, tréningy, zápasy a zákroky pre mňa veľa znamenajú.

Hokej je pre mňa život a nevedel by som si predstaviť, že by som bez neho ďalej fungoval. Som preto neskutočne rád, že môžem pokračovať práve u Indiánov.

Ako ťa na tento presun pripravilo obdobie, ktoré si strávil v mládežníckom klube HK SPORT TREND Žiar nad Hronom? Je niekto, komu by si chcel špeciálne poďakovať?

Určite by som sa chcel poďakovať trénerovi Novodomcovi, ktorý mi dal do života a do hokejových skúseností veľmi veľa. Aj keď nie je brankársky tréner, na tréningoch mi veľakrát ukazoval, čo by som mohol zlepšiť, ako sa lepšie postaviť, na čo sa viac sústrediť a mnoho ďalších vecí.

Aj keď som počas sezóny nemal vždy najlepšie obdobie, nedarilo sa mi, dostával som priveľa zbytočných gólov a nebol som so sebou vôbec spokojný, bol pri mne práve on. Pomáhal mi aj po mentálnej stránke, vždy si ma vypočul a poradil mi, ako ďalej a ako sa s tým vysporiadať. Veľká vďaka preto patrí práve jemu.

Ďalej by som sa chcel poďakovať Petrovi Kubošovi, ktorý už, bohužiaľ, nepôsobí u Indiánov, ale na tréningoch mi taktiež veľmi pomáhal zlepšovať sa. Poďakovanie patrí aj pánovi Homolovi, nášmu vedúcemu, Štefanovi Bukovinovi, trénerovi Bačovi za to, že mi umožnil trénovať už skôr s A-tímom, vďaka čomu som sa mohol posúvať ďalej, a trénerovi Mikimu (Mikuláš Mosný) za brankárske tréningy.

Veľká vďaka patrí aj mojim úžasným spoluhráčom, ktorí sú pre mňa ako bratia. Vždy som si to s nimi na tréningoch aj zápasoch užil a na spoločné spomienky nikdy v živote nezabudnem.

Tá najdôležitejšia vďaka však patrí mojim rodičom. Za každú podporu, za každý jeden peniaz, ktorý do mňa investovali, za ich pevné nervy, lásku ku mne aj k hokeju a za to, že ma posúvali a tlačili až sem.

Presun z juniorského hokeja do seniorského nebýva vždy jednoduchý. Aké je to v prípade brankárov? V čom je najväčší rozdiel medzi týmito hokejovými svetmi?

Pre brankára je tento prechod určite náročný. V seniorskom hokeji sú hráči skúsenejší, silnejší a každý detail môže rozhodnúť zápas. V junioroch sa možno dá viac spoliehať na talent a reflexy, ale medzi seniormi je dôležitá najmä pripravenosť, čítanie hry, psychika a pravidelná práca na sebe.

Každý deň sa snažím zlepšovať a učiť sa od skúsenejších hráčov.

Aké sú tvoje hokejové ciele na najbližšiu sezónu?

Mojím cieľom je hlavne podávať stabilné výkony, získať čo najviac skúseností a pomôcť tímu k čo najlepším výsledkom. Chcem na sebe stále pracovať, zlepšovať svoje nedostatky a posúvať sa ako brankár aj ako človek.

Ako vnímaš to, že budeš spolupracovať s takým kvalitným gólmanom, akým je Roman Petrík?

Vnímam to veľmi pozitívne. Roman má veľa skúseností a určite sa od neho môžem veľa naučiť. Myslím si, že práve konkurencia a spolupráca medzi brankármi nás môže posúvať dopredu.

Budem sa snažiť využiť každú radu a skúsenosť, ktorú mi odovzdá.

Čo by si chcel odkázať mladým Šakalíkom, najmä brankárom, ktorí túžia v hokeji pokračovať aj na profesionálnej úrovni?

Najdôležitejšie je nevzdávať sa a mať trpezlivosť. Hokej je cesta plná úspechov aj neúspechov, ale každý tréning a každý zápas vás môže posunúť ďalej.

Treba makať, veriť si a počúvať ľudí, ktorí vám chcú pomôcť. Ak máte sen, treba si za ním ísť.

V mene celého klubu HK SPORT TREND Žiar nad Hronom želáme Samovi veľa úspechov v novej kapitole hokejového života.

(MČ)
Foto: Michal Černaj, Peter Vörös